Pojmy

Slovník pojmov výskumu verejnej mienky

 

Absenčný efekt – psychologický efekt: prejavuje sa voľbou slabších strán v dôsledku obavy z príliš silnej vlády či túžby po rovnomernejšom rozložení politických síl

Ad hoc výskum – výskum, ktorý pripraví agentúra klientovi na mieru na základe jeho špecifických požiadaviek

Anketa – v podstate nejde o výskum v pravom slova zmysle; úplne náhodne oslovení respondenti odpovedajú na niekoľko jednoduchých otázok, často na Internete alebo zasielajú dotazník poštou; problém ankety je v tom, že sa respondenti regrutujú samovýberom; anketa nie je reprezentatívna a výsledky nie je možné generalizovať na celú cieľovú populáciu

Anketár – je osoba, ktorá pre výskumnú agentúru uskutočňuje vlastný zber dát, často pomocou dotazníkaosobného rozhovoru

Anketárska sieť – celá skupina anketárov, ktorí pracujú pre rovnakú výskumnú agentúru, sú touto agentúrou preškoľovaní, platení a vybavovaní potrebnými materiálmi a ktorým táto agentúra zadáva výskumné úlohy; pre účely celoštátnych reprezentatívnych výskumov sú anketári v anketárskej sieti v optimálnom prípade rozmiestnení vo všetkých regiónoch a veľkostných skupinách sídel

Band-wagon efekt – psychologický efekt: potenciálny volič sa rozhodne pridať k predpokladanému víťazovi volieb

Celková chyba merania – hovorí nám, nakoľko sa rozchádzajú namerané a skutočné hodnoty; skladá sa z výberovej chybynevýberovej chyby

Cieľová populácia – populácia, na ktorú sa vzťahujú závery a výsledky výskumu

Dotazník – vo všeobecnosti ide o pevne stanovenú osnovu opytovania, ktorému bude podrobený každý respondent výberového súboru; dotazník obsahuje presnú formuláciu otázok vrátane ich poradia; dotazník môže byť respondentom vyplnený samostatne, môže byť vyplnený v rámci osobného rozhovoru s anketárom, prípadne ho respondent môže vyplniť na webových stránkach v rámci internetového výskumu, a podobne

Dotazník zasielaný poštourespondentom je rozposlaný dotazník, ktorý vyplnia a odošlú naspäť (obvykle v priloženej ofrankovanej obálke); tento spôsob predpokladá zrozumiteľné a jasné otázky, na ktoré nie je obtiažne odpovedať

Dotazníkový výskum – výskum, v ktorom sa ako hlavný výskumný nástroj používa dotazník

Efekt gilotíny – psychologický efekt: priaznivci malých strán sa zľaknú, že by ich hlasy mohli prepadnúť, a preto sa rozhodnú voliť inú ako ich preferovanú stranu, u ktorej očakávajú, že vo voľbách uspeje

Efekt mobilizácie hlasov – je reakcia potenciálnych voličov i nevoličov na predpoveď výsledku volieb, ktorý je považovaný za nepriaznivý; ľudia, ktorí by inak voliť nešli, sa nakoniec dostavia a niektorí ľudia, ktorí by napriek tomu prišli, nakoniec volia inú stranu, ktorá predstavuje efektívnejšie riešenie situácie

Elektorát – zvyčajne sa používa v dvoch významoch: buď predstavuje všeobecne všetkých oprávnených voličov alebo sa týmto pojmom označuje skupina potenciálnych voličov určitej strany

Exit-poll – špecifický design volebného výskumu: sofistikovanou procedúrou sú vyberané volebné miestnosti, anketári sa pýtajú voličov, ktorí práve opúšťajú volebnú miestnosť, koho volili; výskum býva realizovaný obvykle na veľkej vzorke a slúži na to, aby boli krátko po uzatvorení volebných miestností známe presné odhady volebných výsledkov

Exkluzívny výskum – výskum, ktorý výskumná agentúra realizuje iba pre klienta a výsledky neposkytuje tretím stranám; opak syndikovaného výskumu

Indikátor – merateľná premenná nám indikuje stav veličiny, napríklad to, ako sa respondent umiestni na 7-bodovej škále ľavice – pravice, nám indikuje jeho politickú orientáciu

Internetový výskum – tento pojem sa využíva v dvoch významoch: po prvé, ide o výskum správania sa užívateľov Internetu, po druhé, ide o techniku zberu dát, ktorá má dve základné formy:  (a) vypĺňanie dotazníku na webových stránkach a (b) vypĺňanie dotazníkov prijatých e-mailom

Jednoduchý náhodný výbermetóda výberu, ktorá zaisťuje každému členovi cieľovej populácie rovnakú šancu, že bude vybraný do výberového súboru

Konceptualizácia – je fáza výskumného procesu, v ktorej sa definujú teoretické pojmy spôsobom, ktorý by umožnil ich následnú operacionalizáciu, t.j. stanovenie vhodných indikátorov; konceptualizácia je prvým krokom, v ktorom je jazyk teórie „prekladaný“ do jazyka výskumu

Konfidenčný interval – štatistický pojem: stanovuje interval, v ktorom sa nachádza skutočná hodnota skúmaného javu v cieľovej populácii, a to na základe veľkosti skúmanej vzorky a početnosti skúmaného javu vo vzorke; je tiež nazývaný intervalom spoľahlivosti

Konštrukcia dotazníka – proces, počas ktorého sú formulované otázky, je určené ich poradie a stanovené ponúkané kategórie uzavretýchpolouzavretých otázok

Kvótny výber – jeden z nepravdepodobnostných typov výberu: anketárom je pridelený určitý počet dotazníkov a kvóty, s akými respondentmi majú rozhovor v daných lokalitách uskutočniť, napr. je stanovené, koľké z dotazníkov majú byť vyplnené s mužmi, koľké so ženami, koľké s vysokoškolákmi, koľké s vyučenými, koľké so staršími a koľké s mladšími respondentmi; anketári musia vyhľadať takých respondentov, ktorí zodpovedajú stanoveným kvótam; kvóty sú stanovené tak, aby sa štruktúra výberového súboru zhodovala so štruktúrou cieľovej populácie

Letargický efekt – psychologický efekt: priaznivci favorizovanej strany sa nakoniec nezúčastnia volieb (v domnienke, že ich preferovaná strana aj tak zvíťazí), neúčasťou vo voľbách však nakoniec svojej strane uškodia; prejavuje sa predovšetkým vo väčšinových volebných systémoch

Longitudinálny výskum – zahŕňa v sebe niekoľko typov výskumu, ktoré majú jedno spoločné: skúmajú cieľovú populáciu v čase, zameriavajú sa najmä na jej dynamiku

Metóda výberu – je spôsob, ktorým je vyberaný výberový súborcieľovej populácie, základné delenie je na pravdepodobnostný výber a nepravdepodobnostný výber

Miera odmietnutia – udáva, aké percento opytovaných sa odmietlo výskumu zúčastniť, t.j. odpovedať na otázky; nie vždy je miera odmietnutia pravým opakom návratnosti

Náhodná prechádzkaanketár má určené východiskové body, jeho ďalšia cesta sa na všetkých rázcestiach určuje náhodne podľa určitých pravidiel, podobne je tiež stanovené, kde má anketár na svojej ceste hľadať potenciálnych respondentov; medzi metodológmi panuje nezhoda, či ide o pravdepodobnostnú alebo nepravdepodobnostnú metódu výberu

Návratnosť – udáva, koľko dotazníkov určených na vyplnenie bolo počas výskumu skutočne vyplnených; prekážkou stopercentnej návratnosti nie je len miera odmietnutia potenciálnymi respondentmi, často je to ich nezastihnutie anketárom alebo chyba opory výberu

Nepravdepodobnostný výber – pomocou neho nie je možné zaistiť rovnakú pravdepodobnosť všetkým členom cieľovej populácie, aby boli budú vybraní do výberového súboru; tieto druhy výberu bývajú založené na úvahe a praktickej skúsenosti

Nepresnosť merania – pozri chyba merania

Nevýberová chyba – chyba spôsobená nesprávnou metodológiou výskumu počnúc zlou konštrukciou dotazníka a končiac nesprávnou prácou anketárov v teréne; veľmi záludné je to, že jej veľkosť nie je možné odhadnúť

Omnibusový výskum – výskum, ktorý sa venuje širšej škále tém, často dosť rôznorodých

Osobný rozhovor s anketárom – jedna z techník zberu dát, anketár respondenta osobne kontaktuje a počas rozhovoru s ním vyplní dotazník, anketár respondenta počas rozhovoru vhodným spôsobom motivuje a pomáha mu porozumieť obtiažnejším miestam v dotazníku

Otvorená otázkarespondentovi nie je ponúkaný žiaden variant odpovede, odpovedá celkom voľne

Paralelné meranie – je aplikácia dvoch alebo viacerých metód na zmeranie rovnakého teoretického konceptu

Počet odmietnutí – je počet respondentov, ktorí sa odmietli zúčastniť výskumu, t.j. odpovedať na otázky

Počet respondentov – pozri veľkosť výberového súboru

Polozatvorená otázkarespondentovi sa ponúkne niekoľko variantov odpovedí, v prípade, že mu žiaden z variantov nevyhovuje, má naviac možnosť vlastnej voľnej odpovede

Pravdepodobnostný výber – je založený na zákonoch pravdepodobnosti a je zostavený tak, aby mali všetci členovia cieľovej populácie rovnakú pravdepodobnosť byť vybraní do výberového súboru; avšak pokiaľ to z nejakého dôvodu nie je možné, sme vždy schopní určiť, akú pravdepodobnosť mali jednotliví členovia cieľovej populácie, aby boli do výberového súboru vybraní

Predikcia – je predpoveď, kvalifikovaný odhad, schopnosť na základe súčasných znalostí dobre odhadnúť budúci vývoj určitého javu

Predvolebné prieskumy – súhrnné pomenovanie rôznych druhov podpory politických strán, ktoré sú realizované v období pred voľbami

Preskúmanosť populácie – fenomén, keď s rozmachom sociálneho výskumu (spojeným s veľkým zaťažením cieľovej populácie) dochádza k poklesu ochoty zúčastniť sa výskumov

Reliabilita merania – vyjadruje presnosť, konzistentnosť merania, t.j. schopnosť dosiahnuť rovnaký výsledok merania v prípade, že sa stav pozorovaného predmetu nezmenil

Reprezentatívny výberový súbor – je taký, ktorý sa svojou štruktúrou dostatočne zhoduje so štruktúrou cieľovej populácie; vďaka tomu je potom možné závery prijaté pre výberový súbor aplikovať i na cieľovú populáciu

Respondent – je člen cieľovej populácie, ktorý bol zaradený do výberového súboru

Samovýber – na účasť respondentov vo výskume nemá výskumník takmer žiaden vplyv, to či sa výskumu zúčastnia, plne závisí od ľubovôle respondenta,  často tak dochádza k systematickej odchýlke

Sekundárna analýza – ide o novú analýzu už raz zozbieraných a analyzovaných dát z výskumu; téma sekundárnej analýzy sa môže líšiť od témy pôvodného výskumného projektu

Stranícke preferencie – pojem definovaný v dohode CVVM, STEM a TNS Factum (Factum – Invenio) ako podiel osôb, ktoré preferujú určitú politickú stranu, zo súboru všetkých oprávnených voličov; do 100% sa započítavajú i ľudia, ktorí nevedia, koho by volili, ktorí by nešli voliť, alebo nevedia, či by išli voliť

Stranícke sympatie – pojem definovaný v dohode CVVM, STEM a TNS Factum (Factum – Invenio) ako podiel osôb, ktoré preferujú určitú politickú stranu alebo jej aspoň vyjadrujú sympatie; do 100% sa započítavajú i ľudia, ktorí nevedia, koho by volili, s kým by sympatizovali, ktorí by nešli voliť, alebo nevedia, či by išli voliť

Syndikovaný výskum – je spôsob financovania výskumu; výskumná agentúra poskytuje svoje výsledky, mnohým klientom (niekedy až desiatkam), ktorí si ich obvykle predplácajú; je to opak exkluzívneho výskumu

Systematická odchýlka – ide o nebezpečný výpadok v procese výberu, kedy je vo výslednom výberovom súbore výrazne podhodnotená či celkom vynechaná dôležitá časť populácie

Štatistická chyba – pozri výberová chyba

Telefonický výskumrespondent je telefonicky kontaktovaný anketárom, ktorý kladie respondentovi otázky a zaznamenáva jeho odpovede, často priamo do počítača; táto technika si vyžaduje kladenie jednoduchších otázok

Underdog effect – niektorí autori ho definujú ako stratégiu voličov voliť „proti“ favoritovi volebnej kampane; iní stratu podpory favorita vysvetľujú tak, že zatiaľ, čo preferovaní kandidáti sú učičíkaní priaznivými výsledkami prieskumov a poľavia v kampani, menej preferovaní zintenzívnia svoje úsilie a svoju predvolebnú kampaň; a nakoniec niektorí autori týmto termínom popisujú stratégiu slabších strán, ktoré apelujú na voličov tým, že nutne (viac ako iní) potrebujú ich hlas

Uzatvorená otázka – otázka, v ktorej sú respondentovi ponúkané varianty odpovedí, respondent volí medzi ponúknutými variantmi, nemá možnosť vlastnej originálnej odpovede

Validita diskriminačná – jeden z prístupov k zhodnoteniu konštruktovej validity merania; diskriminačná validita je dosiahnutá v prípade, že hodnoty premennej merajúce daný koncept nie sú príliš silno asociované s meraním odlišných, avšak príbuzných konceptov

Validita konštruktová – jeden z prístupov k zhodnoteniu validity merania; konštruktová validita je doložená, ak je v dátach zistený taký vzťah medzi daným indikátorom a ďalšími premennými, aký by sme a priori očakávali na základe teórie

Validita konvergentná – jeden z prístupov k zhodnoteniu konštruktovej validity merania; konvergentná validita je dosiahnutá, ak je jeden indikátor skúmaného konceptu asociovaný s ďalšími, odlišnými indikátormi rovnakého konceptu

Validita kriteriálna – jeden z prístupov k zhodnoteniu validity merania; zisťuje sa porovnávaním s nejakým objektívnym, už validizovaným kritériom buď súbežne (tzv. súbežná validita), alebo prospektívne (prediktívna validita)

Validita merania – vyjadruje schopnosť merať koncept, ktorý skutočne zamýšľame merať

Validita obsahová – jedna z metód hodnotenia validity merania; hodnotí úplnosť významovej domény javu, ktorý skúmame

Validita zjavná – jeden z prístupov k zhodnoteniu validity merania; je založená na intuitívnom predpoklade, že výsledok merania skutočne odráža výskumníkov koncept

Veľkosť výberového súboru – je absolútny počet respondentov, ktorých obsahuje výberový súbor

Volatilita – premenlivosť, nestálosť (predovšetkým voličských rozhodnutí)

Volebná prognóza pojem definovaný v dohode CVVM, STEM a TNS Factum (Factum – Invenio) ako odhad skutočného budúceho volebného výsledku

Volebné preferencie – obvykle zastrešujú termín pre stranícke preferencie, stranícke sympatie, volebnú prognózuvoličské preferencie; na Slovensku má však tento pojem úplne iný význam ako v Čechách, pretože udáva podiel voličov jednotlivých strán z celkového počtu rozhodnutých voličov, 100% tu tvoria iba tí respondenti, ktorí by sa na voľbách zúčastnili, a ktorí jasne preferujú nejakú stranu, respondenti, ktorí si svojou účasťou vo voľbách nie sú istí alebo ju odmietajú, sú vylúčení, rovnako ako respondenti, ktorí nevedia, ktorú stranu by volili

Voličské preferencie – pojem definovaný v dohode CVVM, STEM a TNS Factum (Factum – Invenio) ako preferencia tých, ktorí nevylúčili svoju účasť vo voľbách; 100% tvoria respondenti, ktorí nevylúčili svoju účasť vo voľbách, započítaní sú i tí, ktorí nevedia, koho by volili

Výber respondentov – pozri metóda výberu

Výberová chyba – nepresnosť odhadu charakteristík cieľovej populácie; pramení z toho, že nie je preskúmaná celá populácia, ale len jej výberový súbor, veľkosť výberovej chyby závisí od veľkosti výberového súboru a rozšírenia skúmaného javu

Výberová opora – podklady, na ktorých je založený výber respondentov do výberového súboru; napríklad u jednoduchého náhodného výberu je to zoznam všetkých jednotiek cieľovej populácie, u kvótneho výberu sú to napríklad údaje o základných vlastnostiach a rysoch cieľovej populácie

Výberový súbor – je skupina respondentov, ktorá je vybraná niektorou z metód výberucieľovej populácie (zo skúmanej populácie), výberový súbor potom vhodným spôsobom cieľovú populáciu zastupuje a všetky zistenia, ktoré platia pre výberový súbor, potom platia i pre cieľovú populáciu

Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.